|
|
||||||||||||||
 |
 Členovia kapely ROYAL - zľava Tomáš Bakoš, Michaela Čopjaková, Peter Rybovič a Dávid Juraško. Vo svete hudobných kapiel, ktoré môžeme stretávať a pozorovať aj na rusínskych scénach a podujatiach v poslednom čase čoraz intenzívnejšie stretávame mladú skupinu ROYAL, ktorá si razí svoju cestu a štýl v silnej konkurencii hudobných kapiel. Keďže na veľkonočný pondelok v obci Jakubany pokrstili aj svoje prvé profilové CD, zisťovali sme ďalšie novinky z kuchyne tejto kapely. Krst prebiehal počas Veľkonočnej zábavy v Jakubanoch a možno povedať, že bol veľmi dôstojný a krásne pripravený. Na úvod samotného aktu vystúpil folklórny súbor Ruthenia ako symbol spolupráce organizácie molody.Rusyny a kapely Royal. Po krásnom rusínskom tanci sa slova ujal podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku Ing. Martin Karaš, ktorého si členovia kapely vybrali za krstného otca svojho profilového CD. Pohovoril o začiatkoch skupiny, poďakoval všetkým, ktorí sa na vydaní CD podieľali a pozval ich na pódium. Ďakovalo sa najmä rodičom mladých muzikantov, sponzorom, ale aj priateľom a známym, ktorí kapele pomáhali najmä odborne pri jej vzniku. Na záver na scénu vystúpili samotní členovia kapely a ich hostia účinkujúci na prvom CD – Michaela Čopjaková, Tomáš Bakoš, Peter Rybovič a Dávid Juraško. Ako hostia Zuzana Jakubová, Marianna Železná, Ivana Sivuľková a Martin Karaš. Krstilo sa šampanským a skupina si vyslúžila od prítomných obrovský potlesk a uznanie. A o čom je kapela Royal sme sa porozprávali s jej členmi – Tomášom Bakošom a Petrom Rybovičom.  Členovia kapely ROYAL s členmi FS Ruthenia z Bratislavy Martin Karaš (M. K.): Ako vznikla myšlienka založiť skupinu ROYAL, kedy vznikla a kto bol iniciátorom jej vzniku? T. B.: Po ukončení pôsobenia kamienskej skupiny RYTMIK, z ktorej ostali členovia Peter Rybovič a Dávid Juraško, prišiel som k ním ako nový člen. Hrával som s Peťom dávnejšie v jakubianskej kapelke TRIUMF. Zohratosť a chuť hrať nám ostala, spoločne sme sa zhodli na novom názve ROYAL. Dávid ako obvykle obsadil bicie, Peťo a ja klávesy a do partie pribudla aj nová speváčka Miška. Presne 6.mája sme oslávili dva roky od založenia kapely. M. K.: Akým štýlom hudby sa venujete a kde najčastejšie účinkujete? P. R.: Účinkujeme najčastejšie v okrese Stará Ľubovňa, tiež v okolí miest Prešov a Poprad. Hrávame hlavne na svadbách, plesoch a zábavách. Občas hráme aj na rodinných oslavách. V našom repertoári sa nachádzajú najmä ľudové piesne v súčasnom modernejšom prevedení – rusínske, goralské, cigánske, spišské, šarišské a tiež nechýbajú ani slovenské a svetové evergríny z 80-tých a 90-tých rokov minulého storočia.  Fotografia z krstu CD - členovia kapely ROYAL, členovia FS Ruthenia, príbuzní a známi... M. K.: Spolupracujete aj s organizáciou molody.Rusyny, na akom princípe a čo je cieľom spolupráce? T. B.: Organizácia molody.Rusyny je našou materskou organizáciou, s ktorou spolupracujeme od začiatku pôsobenia. Sme vedení ako kapela tejto organizácie, od ktorej získavame aj značnú podporu. Naša kapela je tiež kolektívnym členom organizácie molody.Rusyny a aj my osobne sme členmi tohto občianskeho združenia a keď máme voľný čas, tak sa zúčastňujeme aj spoločných akcií. M. K.: Kto sú členovia skupiny ROYAL a čo robia v bežnom živote?
T. B.: V podstate sme všetci študenti. Miška je maturantkou na cirkevnom gymnáziu v Starej Ľubovni, Peťo a Dávid študujú na univerzite v Košiciach a ja na univerzite v Nitre. Samozrejme vo voľnom čase sa venujeme hudbe a našej kapele a keďže sme aj dobrí kamaráti, vyrazíme niekedy v tejto zostave spoločne aj von (smiech). M. K.: Odkiaľ čerpáte piesňový repertoár pre vaše účinkovanie a aké piesne môže nájsť poslucháč na vašom profilovom CD? T.B: Čo sa týka repertoára, snažíme sa hrať známe, chytľavé piesne, ktoré sú zvučné a dobre sa na nich ľudia dokážu zabaviť a vytancovať. Na našom CD sú piesne ľudové i autorské. Ľudové pochádzajú z Jakubian a zo Šambrona, sú však medzi nimi aj známe rusínske a šarišské piesne. Čo sa týka autorských piesní, štyri som zložil ja, po jednej Miška a Peťo a jednu nám poskytol Martin Karaš z Kamienky. M. K.: Stáva sa vám, že máte hranie a nechce sa vám tam ísť? Ako to potom človek rieši? P.R: Aby sa nám nechcelo ísť, to sa nám nestáva. Ale stáva sa, že sme strašne unavení, keď hrávame dva, tri dní po sebe a to dá naozaj človeku zabrať. Ako sa však vraví, hudba je liek na každú bolesť (smiech). Rusínska obroda na Slovensku vyhlasuje pre rok 2012 celoslovenskú súťaž v umeleckom prednese v rusínskom jazyku pod názvom Duchnovičov Prešov 2012. Súťaže sa môžu zúčastniť deti materských škôl, žiaci základných škôl, študenti stredných škôl, učilíšť, vysokých škôl a dospelí, v určených kategóriách. Súbory na stiahnutie: Жрідло: Любовнянске новинкы – Zdroj: Ľubovnianske noviny Про збівшеня статя кликний на образчок: – Pre zväčšenie článku klikni na obrázok:
,,Dianie Rusínov na Slovensku v ponovembrových dňoch zaznamenalo veľký rozmach a tento obrodzovací proces plne potvrdili výsledky jednotlivých sčítaní obyvateľstva. Rusíni – občania Slovenskej republiky, napriek značným negatívnym ekonomickým dopadom v rusínskych regiónoch, sa prihlásili sa k vlastnej rusínskej národnosti s najdynamickejšími nárastmi medzi sčítaniami, čím slobodne vyjadrili svoj postoj k vlastnej národnosti a zaradili sa ako štvrtá najpočetnejšia národnosť (tretia najpočetnejšia národnostná menšina) na Slovensku,“ konštatuje Vladimír Protivňák, predseda Rusínskej obrody na Slovensku a predseda Komisie rusínskych organizácií pre sčítanie ľudu 2011. Pre zaujímavosť uvádzame štatistiky:
„Som rád a srdečne blahoželám Rusínom k dosiahnutému výsledku a ďakujem im za vyjadrenie svojho vzťahu k vlastnej národnosti pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 na Slovensku,“ dodáva Vladimír Protivňák. „Výrazný nárast počtu obyvateľov, ktorí sa hlásia k rusínskej národnosti a mierny nárast počtu tých obyvateľov, ktorých materinským jazykom je jazyk rusínsky z nášho pohľadu potvrdzuje poctivú prácu rusínskych organizácií a združení na poli rusínskej kultúry, jazyka, školstva, ale aj v ďalších oblastiach. Výsledky sú tiež dobrým zrkadlom pozitívnej vysvetľovacej kampane, ktorú pred sčítaním obyvateľstva realizovala Rusínska obroda na Slovensku so svojimi partnermi. V neposlednom rade tieto výsledky potvrdzujú stúpajúcu tendenciu obyvateľov hlásiacich sa k rusínskej národnosti, čo z nášho pohľadu znamená prinavrátenie vlastnej identity ľuďom, ktorí ju z objektívnych príčin v minulosti strácali. Na druhej strane však treba konštatovať, že tieto čísla zďaleka neodzrkadľujú reálny stav počtu Rusínov žijúcich na Slovensku a teda historická trauma spôsobená takmer polstoročnou neexistenciou našej národnosti, represáliami voči jej príslušníkom a zaznávanie našej svojbytnosti, zanecháva svoje stopy aj naďalej. Sledujeme nový negatívny fenomén asimilácie s väčšinovým národom, čo je, a do budúcnosti bude, ďalším veľmi nebezpečným faktorom vývoja rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Asimilácia sa začína čiastočne prejavovať v počte obyvateľov s materinským jazykom rusínskym, aj keď nie je jediným faktorom stagnácie tohto počtu. K eliminácií spomínaných negatívnych vplyvov by mohli napomôcť systémové zmeny v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia národnostných menšín, tiež ich väčšej nezávislosti od politických nominácií a väčšej spojitosti s menšinovými organizáciami a združeniami. Je to dobrá ukážka toho, že aktivity ľudí, ktorí sa angažujú v problematike Rusínov, nie sú zbytočné a majú svoje opodstatnenie,“ konštatuje podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku Ing. Martin Karaš. Vydal: Sekretariát Rusínskej obrody na Slovensku, Prešov
Zdroj: Štatistický úrad SR Важены нащевниці сторінкы Русиньской оброды на Словениску, сторінка є в дочасний превадзкі а момeнталнї ся робіть на новий, модернїйшый і інтерактивнїйшый верзії. В припадї потребы уверейнїня чланків або іных інформаций, контактуйте адміністратора: Мілан Піліп, е-маіл: milan(zavináč)pilip.sk. Vážení návštevníci stránky Rusínskej obrody na Slovenku, stránka je v dočasnej prevádzke a momentálne sa pracuje na novej, modernejšej a interaktivnejšej verzii. V prípade potreby zverejnenia článkov alebo iných informácií, kontaktujte administrátora: Milan Pilip, e-mail: milan(zavináč)pilip.sk. Дакую за дотеперіщньу сполупрацу і довіру в старім року а до Ного року 2011 вельо здравічка, щастя, особных і робочіх успіхів Вам желать председа РОС Владимiр Противняк |
|||||||||||||
|
Copyright © 2012 RUSÍNSKA OBRODA NA SLOVENSKU - All Rights Reserved |
||||||||||||||
